Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Invalidita

Invalidný dôchodok má ľuďom, ktorí pre svoj zdravotný stav nie sú schopní pracovať, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdraví. Žiaden zákon však nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. To, že je poberateľ plného alebo čiastočného invalidného dôchodku zamestnaný (na plný či čiastočný pracovný úväzok) alebo podniká, prípadne vykonáva inú činnosť, nemôže byť dôvodom na nepriznanie alebo odňatie invalidného dôchodku.

Na to, aby mal človek nárok na invalidný dôchodok, musí spĺňať tri podmienky - byť invalidným, získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok.

 

Kedy je človek invalidný

Osoba je invalidná, ak má predlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Invalidný dôchodok nie je možné priznať počas liečby ochorenia, ktorá trvá menej ako rok, ak je predpoklad, že po ukončení tejto liečby bude človek opäť schopný pracovať. V takejto situácii má pacient možnosť poberať nemocenské dávky, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. V prípade, ak zhoršenie zdravotného stavu má trvať dlhšie ako rok, môžete žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti. Vznik invalidity sa v takom prípade spravidla určí od ukončenia PN. 

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Tú možno potom navýšiť najviac o 10 percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktorými človek trpí, ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). V Kapitole III, oddiel A tejto prílohy je vyčíslený percentuálny pokles pri imunodeficientných stavoch:

 

Imunodeficientný stav

Miera poklesu v %

Deficity protilátkovej imunity s postihnutím funkcie lymfocytov B, s častým výskytom mikrobiálnych infekcií (sinusitíd, pneumónií, zápalov močových ciest, adnexitíd a pod.), so zníženou výkonnosťou organizmu 20-30
Deficity imunity bunkového typu s defektom alebo znížením množstva T-lymfocytov a
s výskytom plesňových a parazitárnych infekcií
20-30
Deficity imunity fagocytárneho systému s nedostatkom alebo absenciou fagocytujúcich buniek alebo poruchou jednotlivých fáz fagocytózy, s recidivujúcimi kožnými infekciami, pyogénnymi abscesmi, flegmonóznymi zápalmi aseptickými stavmi 20-30
Deficity imunity komplementového systému s absenciou, znížením alebo poruchou funkcie jednotlivých komplementových komponentov a podstatným poklesom celkovej výkonnosti organizmu 20-30
Kombinované poruchy imunity sprevádzané dlhotrvajúcimi alebo recidivujúcimi infekčnými prejavmi s podstatným znížením celkovej výkonnosti organizmu 20-30
Ťažké imunodeficitné stavy s rozsiahlymi a opakovanými alebo aktívnymi infekčnými komplikáciami vzdorujúcimi liečbe, s ťažkým obmedzením výkonnosti organizmu 70-80

 

Pri posudzovaní všetkých pacientov s poruchami imunity sa uplatňuje tzv. všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého stupeň a rozsah komplikácii, ktoré vznikli ako dôsledok porúch imunity, musí mať vplyv na celkovú telesnú výkonnosť človeka. Všetky imunologické poruchy musia byť dokázané imunologickým vyšetrením.

Z tabuľky je zjavné, že pacient s primárnou imunodeficienciou môže byť uznaný za invalidného iba v prípade, ak je výkonnosť jeho organizmu “ťažkým“ spôsobom obmedzená, “podstatné“ zníženie celkovej výkonnosti organizmu nestačí - je ohodnotené na 20 – 30 %. Zákon o sociálnom poistení však neuvádza, čo presne je možné chápať pod pojmom celková výkonnosť organizmu a ako konkrétne je možné odlíšiť jej “ťažké“ a “podstatné“ obmedzenie. Z tohto pohľadu je kľúčové, aby v lekárskych správach od imunológa bolo jasne uvedené, do akej miery porucha imunity ovplyvňuje celkovú výkonnosť organizmu.

Žiadateľ o invalidný dôchodok trpiaci primárnou imunodeficienciou, ktorá nespôsobuje ťažký pokles výkonnosti organizmu by mohol byť uznaný za čiastočne invalidného, ak by jeho imunodeficientný stav bol ohodnotený na maximálne možných 30% a zároveň by trpel iným ochorením (alebo ochoreniami), za ktoré by mu bolo možné pridať ďalších 10%. Týchto 10 % predstavuje najvyššie možné navýšenie, t. j. aj keby človek trpel piatimi ďalšími ochoreniami, za všetky spolu mu možno priznať najviac 10%. Opačná situácia by nastala vtedy, ak by u pacienta s primárnou imunodeficienciou prepuklo iné, ešte závažnejšie, ochorenie, napríklad zhubný lymfóm v akútnom stave, ktorý možno ohodnotiť na 70-80%. Takýto pacient by mohol byť uznaný za plne invalidného kvôli lymfómu, nie primárnej imunodeficiencii. “Za“ primárnu imunodeficienciu by pacientovi bolo pridaných 10 %, ak by to ochorenie, ktoré je rozhodujúcou príčinou zníženia výkonnosti organizmu nedosahovalo 70%. Invalidita teda nie je raz a navždy daná, pri zmene zdravotného stavu môže dôjsť k jej zvýšeniu, zníženiu, vzniku či zániku.

 

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z vášho príjmu odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, a teda ste boli zamestnaný, podnikali ste, boli ste inak zárobkovo činní alebo ste platili dôchodkové poistenie dobrovoľne. Do potrebného obdobia dôchodkového poistenia sa započítava aj obdobie, kedy za osobu platí poistné štát – a to počas trvania rodičovskej dovolenky, poberania opatrovateľského príspevku a príspevku na osobnú asistenciu.

Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od jej veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Je to:

- menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov,

- najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,

- najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,

- najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,

- najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,

- najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,

- najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.

 

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak ste napríklad v jednom kalendárnom roku boli poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia.

Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je človek nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.

 

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný príslušný percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôžete poberať v prípade, ak ste k dátumu vzniku invalidity boli starobným dôchodcom alebo ste splnili podmienky nároku na starobný dôchodok, teda ste boli dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšili ste dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov, neplatí to však pre ženy narodené pred rokom 1962, tým sa dôchodkový vek odvodzuje od roku narodenia a počtu detí. Invalidný dôchodok nemôžete poberať ani v prípade, ak vám bol priznaný predčasný starobný dôchodok. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku.

 

Výška invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:

POMB x ODP x ADH – ak miera poklesu schopnosti je viac ako 70%

POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer vašich osobných mzdových bodov za obdobie, kedy ste boli dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že váš hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak teda Váš príjem v určitom roku bol na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak ste zarábali polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5. Výška priemernej mzdy je každý rok iná – v roku 2017 bola 954 eur mesačne.

ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (napríklad 13 rokov), ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2018 je 11,9379 €.

Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 %, suma invalidného dôchodku sa určí ako:

(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.

 

Ako vybaviť invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je veľmi komplikovaný, spíše ho s vami zamestnanec Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by ste mali mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že ste boli dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a že ste invalidný.

Ide najmä o tieto doklady:

  •  platný preukaz totožnosti (občiansky preukaz alebo cestovný pas),
  • tlačivo Prehliadka ZISŤOVACIA – KONTROLNÁ, vyplnené a potvrdené ošetrujúcim lekárom,
  • doklad o ukončení vzdelania (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom, a podobne) alebo potvrdenie školy odkedy – dokedy trvalo štúdium, ktoré nebolo predpísaným spôsobom ukončené,
  • vojenskú knižku alebo doklad vydaný príslušnou vojenskou správou,
  • ak žiadate o zahrnutie obdobia, kedy ste sa starali o deti do dôchodkového poistenia, je potrebné predložiť rodné listy detí a v prípade úmrtia dieťaťa pred dosiahnutím 18. roku veku aj úmrtný list alebo výpis z matriky, ak dieťa bolo v starostlivosti inej osoby alebo ústavu, je potrebné predložiť o tom doklad, 
  • rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dôchodku manžela, ktorému bol dôchodok upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu,
  • potvrdenie o všetkých obdobiach, v ktorých ste boli evidovaný v evidencii nezamestnaných občanov pred 1. januárom 2001 alebo ste poberali podporu v nezamestnanosti v čase od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003,
  • doklad o zamestnaní, t. j. evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, evidenčný list dôchodkového poistenia alebo potvrdenie zamestnávateľa,
  • potvrdenie zamestnávateľa o dobe zamestnania pred 1. májom 1990 v štátoch, s ktorými Slovenská republika nemá uzavretú medzištátnu zmluvu o sociálnom zabezpečení,
  • potvrdenie zamestnávateľa o období poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
  • ak žiadate o priznanie invalidného dôchodku spätne a bola vám vyplácaná dávka v hmotnej núdzi, je potrebné priložiť aj doklad o jej vyplácaní.

Ak doklady so sebou nemáte, proces spísania žiadosti sa predĺži – zamestnanec Sociálnej poisťovne s vami dokončí žiadosť až keď ich predložíte. Deň spísania žiadosti sa považuje za deň jej podania. V ten istý deň spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý svoju činnosť vykonáva v pobočke Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá sa priloží k žiadosti o invalidný dôchodok a je súčasťou spisu.

Od podania žiadosti máte právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie. O invalidných dôchodkoch rozhoduje Ústredie Sociálnej poisťovne (teda nie pobočka). Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní.

Ak sa domnievate, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola vaša žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasíte so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, máte právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni, v rámci konania o o odvolaní preskúma zdravotný stav žiadateľa posudkový lekár Ústredia Sociálnej poisťovne.

Pokiaľ potrebujete pomoc s podaním odvolania, môžete nás kontaktovať prostredníctvom právnej poradne na web stránke alebo na info@imunodeficit.sk.