Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Práva pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostl

  • Vyšetrenie pacienta. V priebehu ambulantného aj nemocničného vyšetrenia a liečby má pacient právo na to, aby bol braný maximálny ohľad na jeho súkromie a ostych. Rozbory jeho prípadu, konzultácie a liečba sú dôverné a majú byť uskutočňované diskrétne. Osoby, ktoré sa nepodieľajú na liečbe, sa na nich môžu zúčastniť iba so súhlasom pacienta, a to aj vo fakultných nemocniciach, kde sa vzdelávajú medici. Pacient má právo poznať meno lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí ho ošetrujú. (§11 ods. 9 písm. a) a i) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti - ZZS).
     
  • Správanie sa k pacientovi. Lekári a ďalší zdravotnícki pracovníci sú povinní správať sa k pacientovi korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a trpezlivosťou. Nesmú sa znížiť k hrubému alebo nemravnému konaniu. Pacienta majú vnímať ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami i povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje zdravie. Tieto povinnosti lekárom a ďalším zdravotníckym pracovníkom ukladá §11 ods. 9 písm. a) a i) ZZS a Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, ktorý je prílohou zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a je pre všetkých zdravotníckych pracovníkov záväzný. 
     
  • Oznámenie diagnózy. Diagnózu oznamuje pacientovi lekár, ktorý pacienta zároveň poučí o jeho ochorení, spôsoboch, akým sa lieči, ako aj o nežiadúcich účinkoch jednotlivých druhov liečby. Pokiaľ pacient takéto informácie počuť nechce, má právo poučenie odmietnuť. Pri oznámení diagnózy a poučení o jednotlivých možnostiach liečby má pacient právo na prítomnosť blízkeho človeka, ktorého si sám určí (§ 6 ods. 1 písm. a) ZZS).  Aj pri oznámení diagnózy musí byť rešpektované právo pacienta na súkromie a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti – diagnóza preto nesmie byť pacientovi oznámená na chodbe zdravotníckeho zariadenia, v čakárni pred ostatnými pacientami a pod. (§ 11 ods. 9 písm. a) a i) ZZS).
     
  • Poučenie a informovaný súhlas. Pacient má právo dozvedieť sa od svojho lekára všetky informácie potrebné na to, aby sa  mohol pred začatím každého diagnostického alebo liečebného postupu zasvätene rozhodnúť, či s ním súhlasí. Pokiaľ existuje viacero možných postupov alebo pokiaľ pacient požaduje informácie o alternatívach k liečbe, je oprávnený sa s nimi oboznámiť. Lekár je povinný poskytnúť takéto poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu pacienta. Pacient má mať teda dostatok času na rozhodnutie o liečbe s výnimkou prípadov, ak je pre povahu alebo závažnosť ochorenia nevyhnutné začať s liečbou bezodkladne (§ 6 ods. 2 ZZS).
     
  • Výber lekára.  Pacient má právo rozhodnúť sa, služby ktorého všeobecného lekára, špecialistu alebo ktorú nemocnicu si zvolí. Pacient má teda právo na slobodný výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (§11 ods. 6 ZZS). S vybraným poskytovateľom sa však musí dohodnúť, t. j. aj ten musí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi súhlasiť. Odmietnuť pacienta však poskytovateľ môže iba zo zákonom určených dôvodov, ktorými sú neúnosné pracovné zaťaženie, osobný vzťah k pacientovi alebo osobné presvedčenie lekára (pri interrupcii, sterilizácii, umelom oplodnení). Ak sa pacient domnieva, že ho poskytovateľ odmietol neodôvodnene, môže sa obrátiť na VÚC, aby vec preveril (§12 ZZS). Právo na slobodnú voľbu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nemajú určité skupiny osôb (napr. policajti, hasiči, príslušníci SIS, zamestnanci pri posudzovaní spôsobilosti na prácu).
     
  • Rozhodnutie o liečbe. Pacient má právo odmietnuť liečbu a má byť súčasne informovaný o možných dôsledkoch takéhoto rozhodnutia na jeho zdravotný stav (§11 ods. 9 písm. d ZZS). Lekár nesmie informovať príbuzných pacienta o pacientovom rozhodnutí odmietnuť liečbu, pokiaľ si to pacient sám neželá.
     
  • Informovanie o zdravotnom stave. Pacient má právo očakávať, že akékoľvek informácie, ktoré lekárovi poskytol, všetky lekárske správy a záznamy týkajúce sa jeho liečby sú považované za dôverné, a to počas života pacienta aj po jeho smrti.  Ochrana informácií o pacientovi musí byť zabezpečená aj pri ich spracovaní v informačnom systéme zdravotníckeho zariadenia (§11 ods. 9 písm. g ZZS).
     
  • Prístup k zdravotnej dokumentácii. Počas života pacienta môže do jeho zdravotnej dokumentácie okrem zdravotníckych pracovníkov nahliadať iba on sám, jeho zákonný zástupca a osoba, ktorú pacient na takéto nahliadanie splnomocnil. Zákonným zástupcom pacienta je napr. jeho rodič alebo opatrovník určený súdom (nie opatrovateľ poberajúci príspevok na opatrovanie pacienta). Po smrti pacienta môžu do jeho zdravotnej dokumentácie nahliadať jeho manžel alebo manželka, dieťa, rodič, a ak ich niet, tak aj osoba, ktorá s ním žila v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti (§25 ods. 1 ZZS). Osoba oprávnená nahliadať do zdravotnej dokumentácie si z nej môže na mieste robiť výpisky alebo kópie.  Zdravotnú dokumentáciu nesmie lekár vydať pacientovi. Pri zmene lekára ju poskytovateľ zdravotnej starostlivosti odošle novému poskytovateľovi, na základe jeho vyžiadania (§23 ods. 1 ZZS).
     
  • Prítomnosť blízkej osoby. Ak si to pacient želá, zdravotnícky pracovník mu má umožniť prítomnosť blízkeho počas vyšetrenia, pokiaľ tomu nebránia objektívne dôvody (napr. rozmery ambulancie). Počas hospitalizácie má mať pacient možnosť denne sa stýkať so svojou rodinou a priateľmi. Obmedziť návštevy je možné iba zo závažných dôvodov (napr. riziko infekcie). Dospelý pacient vo všeobecnosti nemá právo na spoločnú hospitalizáciu s inou osobou (sprievodcom), pokiaľ to v konkrétnom zdravotníckom zariadení nie je výslovne umožnené. Výnimkou sú posledné chvíle života pacienta, počas ktorých má pacient právo na prítomnosť blízkej osoby podľa svojho želania.
     
  • Náprava nedostatkov. Ak sa pacient domnieva, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli porušené jeho práva, má právo písomne požiadať poskytovateľa (zdravotnícke zariadenie) o zjednanie nápravy. Poskytovateľ je povinný písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od jej podania.  Ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie, žiadateľ sa môže obrátiť na ďalšie kompetentné orgány - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak ide o (ne)správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo na Slovenskú lekársku komoru, Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek alebo Slovenskú komoru medicínsko-technických pracovníkov, ak je dôvodom nespokojnosti správanie sa zdravotníckeho pracovníka. V prípade, ak postupom zdravotníckeho pracovníka či pracovníkov došlo k poškodeniu zdravia pacienta, má možnosť domáhať sa nápravy v občianskoprávnom alebo trestnom konaní. 

Video