Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Ošetrovanie člena rodiny

Počas choroby blízkeho možno poberať dávku, ktorá sa nazýva ošetrovné. Podmienkou vzniku nároku na ošetrovné je ošetrovanie blízkeho príbuzného, ktorého zdravotný stav si podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára  nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou.  Ošetrovné možno čerpať na choré dieťa, manžela alebo manželku, rodiča alebo svokra či svokru (rodiča manžela alebo manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky a ich rodičov. Rovnako nie je možné poberať ošetrovné pri ošetrovaní súrodencov.
 
Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru).  Na to, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla mať nárok na ošetrovné, musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania. Pri zamestnancovi ani SZČO nie je stanovená žiadna podmienka trvania nemocenského poistenia. SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba však musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v zákonom stanovenej lehote a výške (pripúšťa sa dlh na nemocenskom poistení nižší ako 5 eur). Ak zamestnávateľ za zamestnanca neplatí riadne poistné na nemocenské poistenie, nie je to prekážkou čerpania ošetrovného zamestnancom.
 
Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe  Žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktoré vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel Žiadosti o ošetrovné pred odovzdaním príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba I. a II. diel Žiadosti o ošetrovné odovzdajú pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta ich trvalého bydliska.
 
Výška ošetrovného je 55% z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je jeho hrubá mzda, vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne a  vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ pre platenie poistného – od 402,50 € po 4025 €. Výška ošetrovného je rovnaká za všetky dni, za ktoré sa poberá. Nie je to teda ako pri práceneschopnosti, kedy za prvé tri dni trvania PN chorý poberá  25% z denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa 55% z denného vymeriavacieho základu.
 
Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Zostať s blízkym doma a ošetrovať ho je možné aj dlhšie (za predpokladu, že to umožní zamestnávateľ), no bez nároku na ošetrovné, či inú dávku nemocenského poistenia.
 
Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe. Nie je preto napríklad možné, aby pri dva týždne trvajúcej chorobe dieťaťa poberal desať dní ošetrovné otec a štyri dni matka. S tou istou diagnózou nárok na ošetrovné vznikne opäť len za predpokladu, že pôjde o návrat ochorenia (teda ak pôjde o recidívu ochorenia, nie o neprerušené ochorenie).
 
Pri súčasnom ošetrovaní dvoch osôb (napríklad dvoch detí) sa vyplatí iba jedno ošetrovné. Ak by však jedno dieťa ošetroval otec a druhé matka, mohli by obaja poberať ošetrovné – každý na inú osobu.

Nie je možné súčasne poberať ošetrovné a nemocenské, resp. náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti.